border border border border
border
Časopis Krkonoše - Jizerské hory
border
arrow Úvod arrow 2005 arrow Únor arrow O čem se hovoří: Víchrica v Tatrách 19.novembra 2004
border

Časopis Krkonoše - Jizerské hory
Úvod
Rejstřík článků
Možnosti inzerce
2016
2015
2014
2013
2012
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
2003
Hledat
Správa KRNAP
logo_bar
O čem se hovoří: Víchrica v Tatrách 19.novembra 2004 Tisk E-mail
Peter Fleischer   

Dňa 19. novembra v popoludňajších hodinách sa územím Slovenska prehnala víchrica, ktorá spôsobila nesmierne škody najmä na lesoch v oblasti Oravy, Horehronia, Spiša a Gemera. Na výmere vyše 300 000 ha vietor vyvrátil porasty s objemom 4,7 milióna m3 dreva. Najviac postihnutým územím bolo južné predhorie Vysokých Tatier s 3,5 miliónmi m3 padnutého dreva na ploche 12 600 ha. Minister životného prostredia udalosť označil za ekologickú katastrofu storočia a Tatry sa stali na istý čas stredobodom záujmu doma i v blízkom zahraničí. Pohľad na nekonečné plochy vyvráteného lesa bol šokujúci a pripomínal scény z futuristických hororov. Zaslúžená pozornosť sa dostala aj záchranárskym tímom doslova bojujúcim o sprejazdnenie ciest do jednotlivých osád, liečebných ústavov, či turistických zariadení. Víchrica ešte kmásal poslednými stojacimi stromami a už bolo počuť motorové píly uvoľňujúce zavalené cesty. Takmer súčasne sa začali v médiách objavovať bleskové analýzy príčin prírodnej katastrofy, kto nesie zodpovednosť za rozsah škôd ale aj jednoznačné stanoviská ako ďalej s tatranskou prírodou a jej ochranou. Kým zodpovednosť uni sono padala na hlavy lesníkov, vízie ďalšieho využívania sa podstatne rôznili. Od bavorského modelu lesa ponechaného bez zásahu na samovývoj, až po vybudovanie turisticko-priemyselného centra. Emotívne diskusie po mesiaci stratili na príťažlivosti a problémy spojené s odstraňovaním následkov katastrofy sa pomaly preniesli na odbornú úroveň. Na rozdiel od zachraňovania životov a majetku občanov a štátu, likvidácia zničených porastov, ich obnova a následná ochrana nemusí byť šitá horúcou ihlou. Naopak, len triezvy rozbor situácie pred a po katastrofe môže byť východiskom pre rozhodnutie ako ďalej s poškodenými lesmi ale aj celou tatranskou prírodou, s jej ochranou a využívaním, čo a ako s turistickým ruchom, športom, liečbou a inými funkciami Tatier a národného parku.

Tatry a víchrice

Je všeobecne známe, že južné až juhovýchodné predhorie Tatier má najčastejší výskyt silných vetrov v Karpatoch. Je to dôsledok takmer kolmej polohy tatranského masívu na smer prevládajúceho SZ prúdenia vzduchu. Vysoká bariéra tatranského masívu je aj príčinou vzniku svahového vetra bóra, ktorý sa prejavuje pri severnom prúdení. Vzduchové masy sú nútené stúpať pozdĺž severných a severozápadných svahov, pričom sa vzduch schladzuje. Po prekonaní hrebeňa vzduch klesá po južnom, záveternom svahu, pričom sa jeho rýchlosť vďaka gravitácii zvyšuje. Ničivé víchrice typu bóra postihli Tatry aj v minulosti. Historicky najstaršia doložená je víchrica z 18. novembra 1915, kedy vietor zničil vyše 250 000 m3 dreva. Aj doteraz najvyšia rýchlosť vetra zistená v Tatrách a pravdepodobne aj v Európe, 287 km/h v polovici šesdesiatych rokov na Skalnatom plese, bola zistená pri tomto type vetra.

Tatranské lesy

Lesy dávali Tatrám osobité čaro. Tvorili súvislý veniec okolo celého pohoria a vytvárali ideálne prostredie pre liečbu a rekreáciu. Drevinové zloženie tatranského lesa je veľmi jednoduché, v absolútnej prevahe je smrek, ktorý je dnes vo verejnosti považovaný takmer za symbol lesníckej krátkozrakosti. Iste, boli to jedine ekonomické dôvody ktoré prispeli k rozšíreniu tejto plastickej a pomerne rýchlo rastúcej dreviny ďaleko za hranice prirodzeného výskytu. Ale Tatry rozhodne nie sú tento prípad. Veď aj v najzachovalejších prírodných porastoch absolútne dominuje smrek. Dominancia smreka je v tatranských podmienkach logická, plne zodpovedajúca prírodným danostiam. Názory o potrebe skončiť so „smrekomániou“ a nahradiť smrek inými drevinami sa v dejinách tatranských lesov objavili už viackrát, obyčajne po podobných prírodných katastrofách. Veľké zalesňovacie úsilie vniesť do „monokultúrnych“ lesov viac jedle, buka, javora, lipy, jaseňa či bresta, alebo dokonca duba, skončili totálnym neúspechom. Dnes, ak máte šťastie, nájdete z pôvodných státisícov sadeníc len niekoľko bizardných bonsají. Lesníci tu už dávno pochopili, že v takomto lese, pripomínajúcom skôr boreálny ako karpatský horský les, cesta ku stabilite vedie cez vertikálnu a priestorovú diferenciáciu. Smrekové porasty so zámerne vytváranou výberkovou štruktúrou boli cieľom návštev mnohých európskych lesníckych a ochranárskych autorít, ktorí nešetrili slovami uznania. Žiaľ tieto modely ostali osamotené, nestali sa cestou premeny nepôvodných porastov. Príčin prečo sa to stalo je viac. Za všetky aspoň fakt, že tzv. náhodná ťažba už mnoho rokov tvorila viac ako 80% všetkých výkonov v TANAPe. Disponibilný ľudský a technický potenciál sa používal v zmysle zákona na odstraňovanie následkov vetrových a hmyzích kalamít. Na realizáciu zámeru sformulovaného už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a označeného ako rekonštrukcia nepôvodných porastov, jednoducho neostával priestor. Za nepôvodné porasty sa pritom považovalo nielen tých niekoľko hektárov vysadených zo semena preukazne dovezeného z Álp, ale aj porasty založené sadbou z domáceho materiálu, prevažne pred vznikom TANAPu. Išlo najmä o veľké súvislé plochy po vetrových kalamitách v roku 1915 a 1941, pri obnove ktorých sa používali až desaťtisícove počty sadeníc na hektár.

Práve značnú časť územia postihnutú novembrovou víchricou sme vytipovali za rizikovú už na prelome milénia. Za kritický moment sme považovali značnú akumuláciu hmoty v homogénnych smrekových porastoch a nepriaznivý zdravotný stav. Obavy sa začali naplňať v posledných dvoch rokoch v súvislosti s enormným premnožením podkôrneho hmyzu, čo viedlo v jeseni 2004 dokonca k vyhláseniu stavu ohrozenia aj tých porastoch, ktoré padli za obeť jesennej víchrici.

Poveternostná situácia a víchrica

Jeseň v Tatrách bola v roku 2004 mimoriadne teplá. V nadmorskej výške 1500 m dokonca aj nočné teploty klesli pod pod mrazu len na pár dní začiatkom októbra. Ešte počas prvého novembrového týždňa poludňajšie teploty dosahovali 16 oC. Vďaka nízkym zrážkam bola pôda vlhká, ale nie mokrá. Priaznivý stav pôdy bol faktorom ktorý bol 19. novembra na strane tatranského lesa. V opačnom prípade by snáď katastrofa mala ešte väčší rozsah.

Predpokladom pre vznik víchrice mimoriadnej ničivej sily bol vznik frontu medzi studeným polárnym vzduchom a teplým prúdením z južnej Európy. Silné víchrice sa už niekoľko dní pred 19. novembrom prehnali Nemeckom a Poľskom. Meteorológovia predpovedali postup frontu v sprievode víchric aj cez naše územie a varovali pred nárazmi vetra až okolo 150 km/h.

Postup frontu v dopoludňajších hodinách bol zdanlivo pokojný, vietor nevzbudzoval žiadne obavy, vyskytli sa slabé prehánky dažďa so snehom. Podozrivý bol len nevídaný pokles tlaku vzduchu, svedčiaci o prechode stredu tlakovej níže v bezprostrednej blízkosti Tatier. Silný vietor bol v dopoludňajších hodinách len na hrebeňoch Tatier. Situácia sa zmenila na poludnie, vznikom samostatnej cyklóny medzi Českom a Poľskom, ktorá postupovala vyše 100 km rýchlosťou na východ. Cyklóna spôsobila nahromadenie polárneho vzduchu pred bariérou tatranského masívu. V Podtatranskej kotline sa súčasne formovala brázda nízkeho tlaku. Po 14.00 hod prenikol do Podtatranskej kotliny od západu silný studený vietor, ktorý vytlačil teplý vzduch do výšky 1200 m n.m. Okolo 15.30 sa studený vzduch začal prevaľovať cez horské sedlá rýchlosťou až 170 km/h. Na Skalnatom Pleso dosahoval rýchlosť až 190 km/h. Tento tzv. padavý vietor naberal na rýchlosti smerom do kotliny nielen vďaka gravitačnému zrýchleniu, ale aj nasávaciemu efektu nízkeho tlaku v kotline. Pád studenej vzduchovej masy a prienik do tatranského podhoria ešte uľahčoval relatívne teplý vzduch vytlačený z kotliny. Vietor severného až severozápadného smeru mal nárazový charakter a dosahoval rýchlosť orkánu, trval až do večerných hodín.

Rozvrat lesov

Väčšina lesných porastov padla za obeť už prvým nárazom smršte okolo 15.30 až 15.50. Vietor mal smer severozápadný až severný, čo potvrdzuje orientácia vyvrátených stromov. Sila víchrice vo vyšších polohách kulminovala neskôr, medzi 16.30 až 19. 00 hodinou. V tom čase sme zaznamenali aj vôbec najvyššiu rýchlosť vetra počas tejto udalosti. V nadmorskej výške 1500 m n.m a 30 m nad úrovňou terénu prístroje o 16.56 zaregistrovali vietor s rýchlosťou 227 km/h. Pozoruhodné je, že na mieste s nameranou maximálnou rýchlosťou vetra nie sú žiadne vývraty, či zlomy. V momente rozvratu lesných porastov bol vo výške 1200 m /Štart, stanica lanovky na Skalnaté Pleso/, vietor s rýchlosťou len okolo 60 km/h a ani počas priebehu celej smršte nedosahoval vyššie hodnoty. Vzduchové masy sa tu preháňali za obrovského rachotu tesne nad korunami stromov a podľa očitých svedkov pri zemi bolo takmer bezvetrie. Pár sto metrov pod stanicou studený vzduchu už narážal na zem a totálne rozvracal les, bez ohľadu na prirodzenosť porastov, ich vek alebo druhové zloženie. Vietor smerom do kotliny strácal na sile a postupne ponechal stáť smrekovce, neskôr aj jelše, prípadne smreky s malým podielom ihlíc. K večeru sa sila vetra opäť zvýšila, ale to už v lese nemal veľmi čo vyvracať.

Deň po...

Na druhý deň, 20. novembra obyvatelia Tatier vstávali do krásneho slnečného rána. Teda vsávali tí, ktorým sa podarilo dostať domov. Mnohí ostali zakliesnení v autách, autobusoch a električkách, alebo mali viac šťastia a stihli sa schovať pred víchricou v hoteloch a reštauraciách a prečkať tam do rána. Pohľad na okolie bol pre mnohých prisilný. Ľudia najčastejšie len neveriacky krútili hlavami a odvracali tvár so slzami v očiach. Na miestach smrekovco-smrekového a borovicovo-smrekového lesa ostali len špicaté koly a vývraty. Plocha súvislého rozvratu sa tiahne od Vyšných Hágov po Tatranskú Kotlinu, od nadmorskej výšky 1100-1250 m až po spodný okraj lesa. V západnej časti Tatier, medzi Podbánskym až Štrbským Plesom boli vyvrátené podstatne menšie súvislejšie plochy ale až do výšky okolo 1350 m n.m. Z celkovej plochy tatranských lesov dnes leží na zemi 25%.

Pohľad na náhle otvorené, rozsiahle plochy v niektorých podnikavých dušiach vyvolal predstavu o výstavbe nových zimných športových zariadení, čo spustilo opäť vlnu protichodných názorov. Veci uviedol na pravú mieru primátor mesta Vysoké Tatry, keď vyhlásil že z Tatier lunapark nebude a mesto pôjde cestou skvalitňovania jestvujúcich stredísk. Sám najlepšie vie, koľko úsilia stojí udržať vhodné lyžiarske podmienky na súčasných, najmä na juh obrátených zjazdovkách, pri akútnom nedostatku vody na výrobu umelého snehu a pri čoraz menej chladných zimách. Naviac vetrová smršť si vybrala opäť prevažne len južné svahy, so sklonom tak na bežecké lyžovanie.

Náhle otvorený priestor medzi tatranskými osadami domácich obyvateľov zrazu presvedčil o tom, čomu nikdy neverili, totiž že to kde žijú je naozaj mesto. Kulisa lesa dávala celému sídlu pocit intimity. Teraz si doslova vidia do taniera a nestačia sa čudovať kde a čo stojí a hlavne ako to vyzerá. Aj taký večerný príjazd do Tatier od Popradu vo vás vyvolá pocit neistoty či idete správnym smerom, svetelný smog nad oboma mestami je takmer rovnaký. Naopak cez deň sa vám naskytnú nebývalé výhľady na Tatry. Na čo ste v minulosti potrebovali odstup, teraz pohodlne uvidíte z tzv. Cesty slobody. Mnohí majú dojem, že po víchrici Tatry narástli do výšky a zmenšili sa do dĺžky.

Ako ďalej s tatranským lesom

Zdá sa, že zmena lesa na stavebné pozemky, či zjazdovky, sa konať nebude. Dobrá správa pre lesníkov a ochranárov, aby spolu vytvorili predstavu ako postupovať pri spracovaní kalamity, ako zakladať budúce porasty a ako ich ochraňovať. Súčasná legislatíva ich žiaľ stavia do antagonistickej role, ale to nemôže byť bariérou pri úprimnej snahe obnoviť tatranské lesy tak, aby boli zdravšie a stabilnejšie. Zhoda panuje v názore, že pri obnove poškodeného lesa sa bude maximálne uplatňovať prirodzená obnova ako pionierskych tak i klimaxových drevín. Na umelé zalesnenie sa použije len miestny sadbový materiál, pričom zalesňovanie bude dlhodbé a priestorovo realizované tak, aby sa v budúcnosti dosiahla tzv. klastrová štruktúra s čo možno najväčšou vekovou diferenciáciou. Veľké obavy vzbudzuje 80 000 m3 drevnej hmoty napadnutej podkôrnym hmyzom, ležiacej v postihnutej oblasti. Je tu reálna hrozba, že počas nasledujúcich dvoch teplých a suchých jarných mesiacov hmyz expanduje i do vetrom nepostihnutej oblasti. S rizikom záplav sa naopak spája prognóza častejších letných prívalových dažďov. Naviac riziko opakovania sa katastrofickej smršte tu bude i naďalej, ba možno so stúpajúcou extremitou počasia bude pravdepodobnosť jej výskytu ešte väčšia. To však neznamená, že by lesníci a ochranári rezignovali na svoju prácu v Tatrách. Naopak, táto smršť bola lekciou z ktorej je možno čerpať nesmierne veľa poznatkov pre racionálnu starostlivosť o lesy a krajinu.

 
< Předchozí   Další >

Nahoru Nahoru go to top
border borderborder border
     
border
webmaster@krnap.cz
border
border border
border border border border
border border border border